Zvláštné príbehy

Odpúšťam každému,kto potrebuje moje odpustenie.

12. srpna 2018 v 12:59 | Ludmila
https://www.facebook.com/profile.php?id=1

VIETE ŽE ODPUSTENIE UZDRAVUJE? POKRAČOVANIE

Ak odpustíme druhým, potom tento náš akt má vplyv na druhých a skôr či neskôr oni odpustia nám.

Mnohokrát sa ľudia zriekajú svojej zodpovednosti odpustiť: "To nie je môj problém. Nemám, čo odpustiť." Ak máme však nejaký problém, je zrejmé, že je tu niečo, čo by sme mali odpustiť. Každý, kto čelí nejakým problémom, má potrebu odpustiť. Každý, kto sa nachádza v nepríjemnej situácií musí odpustiť. Kedykoľvek máme čo dočinenia s bolesťou, nedostatkom toho či onoho, nepríjemnosťami akéhokoľvek druhu, jen nutné, aby sme odpustili. Jedno príslovie znie: "Ten, ktorý nie je schopný odpustiť, ničí most, cez ktorý musí prejsť." Ak sa nemení naša situácia k lepšiemu, je načase, aby sme odpustili. Často sa daný stav nemení do tej doby, než daný človek druhým odpustí.

Mladý pár sa dlho snažil adoptovať dieťa. Boli to mladí, šťastní a inteligentní ľudia; napriek tomu im príslušné agentúry neboli schopné pomôcť. Jedného dňa sa manželka dozvedela, že ak je nám odopierané nejaké dobro, potom to vypovedá o tom, že by sme mali odpustiť. Keď si denne v duchu opakovala: "
Odpúšťam každému, kto potrebuje moje odpustenie," spomenula si na staré pocity závisti, nepriateľstva, nepríjemné zážitky. Každému človeku vyslala slová: " Odpúšťam ti." V jej mysli zavládol pokoj.

Neskôr sa dozvedela o novej agentúre. Kontaktovala ju a výsledkom bola adopcia roztomilého dieťatka. Odpustenie je schopné z cesty odstrániť všetko, čo nám bráni v prístupe k dobrým veciam. Táto "matka" to potvrdila.

Keď sa opakuje stále jeden problém

Často sa jeden problém opakuje do tej doby, než odpustíme. Ďalšia žena v domácnosti čelila problému, ktorého pôvod sa snažila pochopiť. Jej predchádzajúce manželstvo skončilo úradným úmrtím jej mladého manžela. Behom druhého manželstva, ktoré nasledovalo, si čoskoro uvedomila, že čelí rovnakým problémom ako vo svojom prvom manželstve ak keď žila v inom meste a s inými ľuďmi.

Jej hlavným problémom bola jej svokra, ktorá nebola ochotná ju prijať; neustále zasahovala do chodu jej domácnosti a snažila sa jej manžela ovládať. Jedného dňa sa táto žena začala modliť: "Otče, čo je príčinou tejto situácie?" Na myseľ jej prišla myšlienka: "Mala si problémy so svojou prvou svokrou. Aj ona sa snažila vraziť klín medzi teba a tvojho manžela. Nikdy si jej neodpustila. To je dôvod, prečo čelíš opäť tomu istému problému."

Uľavilo sa jej, že na svoje problémy našla odpoveď a denne vysielala svojej prvej svokre tieto slová: "Odpúšťam ti. Všetko, čo medzi nami stále je, je preč." Rovnaké slová adresovala aj svojej terajšej svokre. Jej situácia sa potom začala postupne zlepšovať.

Jeden duchovný prehlásil, že keby Ježiš na kríži nepovedal: "Otče, odpusti im, lebo nevedia čo činia," nedošlo by k Jeho vzkrieseniu. Ten, ktorý odpustí, získava nad danou situáciou kontrolu. Situácia sa začne meniť. Odpustenie je magnetická sila priťahujúca k sebe dobro.

Účinný liek



Odpúšťať musíme nie len druhým, ale aj sami sebe. Sebeodsudzovanie vedie k nechceným zmenám týkajúcich sa zdravia, aj našich financií. Niekedy máme pocit, že nám život nedoprial to, na čo máme právo, ale dal nám nešťastné detstvo, úmrtie rodiča či nedostatok vecí materiálneho rázu. Niekedy viníme za svoje problémy Boha namiesto toho, aby sme si uvedomili, že za svoje problémy si môžeme sami.

Kansaský podnikateľ Charles Fillmore popísal liek, ktorému vďačí za svoje uzdravenie, následovne:

"Každému z nás sa ponúka následovný liek na každú chorobu: Vyhraďte si každú noc polhodinu na to, aby ste odpustili každému, ku komu cítite antipatie. Ak sa bojíte nejakého zvieraťa, vyšlite mu pocity lásky. Ak ste niekoho obvinili z toho či onoho, ak ste o niekom nehovorili dobre, ak ste niekoho kritizovali, v duchu ho požiadajte o odpustenie. Ak s niekým nevychádzate, urobte všetko pre to, aby ste tento vzťah zlepšili. Uvedomte si, že všetci ľudia sú v podstate dušami, a vyšlite im svoju lásku. Žiadnu noc nezaspávajte s pocitom, že máte nejakého nepriateľa. V duchu niekoľkokrát opakujte:

"Odpúšťam každému, kto potrebuje moje odpustenie. Boh je láska a bolo mi odpustené. Božia láska je schopná vyriešiť všetky moje problémy. S vedomím tejto skutočnosti sa nemusím ničoho obávať."

Ako už bolo povedané, naše slová môžu spôsobiť, že nám druhí odpustia. Žena v domácnosti mala pod každou pažou nádor. Mala strach navštíviť svojho lekára, uvedomujúc si, že by jej mohli oznámiť nevyliečiteľnú diagnózu. To tej doby, než sa dozvedela o liečivej moci odpustenia, mal pocit, že jej modlitby nie sú
vypočuté. K ničomu dramatickému, čo sa jej zdravotného stavu týka, nedošlo ani potom, čo druhým každý večer odpustila. Ku zmene došlo až potom, ako v duchu druhých požiadala, aby je odpustili. Nádory sa začali postupne zmenšovať až nakoniec celkom zmizli.

Ak chcete, aby vám druhí odpustili, použite tieto slová: "Odpustili mi všetci tí, ktorí majú potrebu, aby mi odpustili." Môžete si byť istý tým, že: Odpustenie lieči všetky choroby. Odpustenie robí slabých silnými. Odpustenie mení zbabelcov na odvážnych mužov a ženy. Odpustenie nás činí múdrymi. Vďaka odpusteniu sa smutní ľudia stávajú šťastnými. Odpustenie je schopné odstrániť čokoľvek, čo stojí medzi vami a vašim dobrom.

Veľmi pekne vysvetlené odpustenie (zdroj internet):

Častokrát si myslíme, že nedokážeme odpustiť, lebo k tomu človeku necítime hneď lásku a nesprávame sa k nemu milo. Nechápeme rozdiel medzi dôverou a odpustením. Je dôležité vedieť, čo je a čo nie je odpustenie. Odpustenie je:
vedomé rozhodnutie, ktoré robím svojou vôľou (nie citmi), aby som umožnil Ježišovi odstrániť zranenie (strach, horkosť, vzburu, nenávisť...) z môjho srdca, ktoré sa tam dostalo ako následok činnosti toho, komu som sa rozhodol odpustiť.
Vzdávam svojho práva na odplatu za hriechy spáchané na mne a dovoľujem Bohu byť sudcom v tejto veci.
Je to proces pozostávajúci z troch úrovní: verbálnej, emocionálnej a odpustenie srdcom.


Odpustenie neznamená, že:
musíme poprieť svoje zranenia a hnev (môžeme sa hnevať a pritom môžeme odpustiť; ak sa hneváme, ale rozhodli sme sa odpustiť, znamená to, že proces odpustenia u nás ešte nie je dokončený, ale sa už začal), musíme pracovať na zmene našich pocitov (nútiť sa milovať). Ak je zranenie veľké, nie je v ľudských silách zmeniť pocity. Je to proces a sám Boh bude pracovať na našich emóciách.
Ak sme sa rozhodli odpustiť, priznáme, že vinník konal správne v tom, čo urobil (situáciu musíme hodnotiť objektívne a podľa pravdy),vinník nie je vykazateľný (nie je povinný napríklad nahradiť škodu), musíme zabudnúť na to, čo mi urobil (ale pri spomienke na to už necítime bolesť), tomu človekovi musíme znova dôverovať, ospravedlňujeme jeho čin.
Odpustenie je naozaj proces a jeho dĺžka často závisí od veľkosti zranenia. Je však dôležité tento proces naštartovať, a to rozhodnutím nebrať spravodlivosť do vlastných rúk (nepomstiť sa) a verbálnym vyjadrením tohto rozhodnutia. Ak sa budeme modliť za tých, ktorí nám ublížili a žehnať im, Boh bude uzdravovať naše emócie a s Jeho pomocou bude tento proces dokončený tým, že dokážeme odpustiť z celého srdca, ba čo viac, umožníme Bohu, aby konal v ich životoch, čím sa naozaj môžeme dočkať dňa, kedy nás sami prídu poprosiť o odpustenie.
Proces odpustenia je ukončený keď:
nemáme silnú emocionálnu reakciu pri stretnutí s človekom, ktorý nás
zranil,
neprehrávame si stále v mysli, čo mu povieme, urobíme, keď ho stretneme,
nerozmýšľame, nepredstavujeme si, ako by sme mu mohli uškodiť,
môžeme mu úprimne žehnať, vieme sa úprimne tešiť z dobier pre tohto človeka,
nemáme pocit, že ten človek je nám niečo dlžný.
Pri odpúšťaní buďme konkrétni (pomenujme osobu, ktorá nás zranila, kedy a akým spôsobom k zraneniu došlo, čo sme pritom prežívali) a vzdajme sa toho, že sa ten človek zmení. To je vec jeho a Boha. Majme na zreteli, že zodpovednosť za naše zranenie nesie on, ale zodpovednosť z neodpustenia tomuto človeku nesieme my.


Strata slnečných okuliarov

7. května 2018 v 12:48 | Ludmila






Strata slenečných okuliarov.
Už dlhý čas som hľadala moje dioptrické slnečné okuliare.Nikde neboli.V mediácii som sa pýtala kde sú.Mala som víziu okuliare visia na čiernej šnúrke.Ďalšiu víziu moja menšia komoda vrchná doska.Ďalšia vízia krk ženský s náhrdeľníkom.Kaďže som stále nerozumela ďalšia vízia bola smutná vŕba spadané žľté lístie.Ďalšia zložené ruky muža oproti mne.Ďalšie vízie boli ako tieň aniela aešte nejaké čo si ani nepamätám.
Prehľadala som celú komodu aj druhú som trochu omrkla.Myslela som si,že musia byť tie okoliare teda len tam kde je tá komoda.Tie okuliare sú na dlhej vlastnoručne vyrobeneh gorálkovej retiazke,tak že to nie je nejaká malá vec aby sa to až tak dalo prehliadnúť.
Nakoniec som ich našla viseli pod mojím hodvábným šatkom čo nosievám na krku(ten krk s náhrdelníkom),za dverami na vešiaku.Boli tam od jesene keď padalo lístie zo stromov.Tie zložené ruky asi znamenali už sa toľko nepýtaj a choď sa pozrieť kde môžu visieť.
Teda už jasnejšie mi to ani nemohlo dať.Moje podvedomie je úžasné,na pochopenie v hladine Beta potrebujem čas.Treba špekuľovať a priveduie to človeka priamo k veci.
Ďakujem veľmi pekne.Je to kráísný zážitok a užitočná skúsenosť.

Svätá Germaine Cousin z Pibraku.

12. listopadu 2017 v 12:25 | Ludmila

Prekladala som to pom,ocou pomocou prekladača a ten je ešte nedokonalý tak tam mám chyby aj po úpravách.

Pred niekoľkými rokmi som bola na púti Do Lourdes cestou sme sa zastavili v Pibracu blízko Toulouse.Navštívili sme pútnické miesto Pibrac kde sa narodila,žila i zomrela sv.Germaine Cousine.
Dcéra Laurenta Cousina, skromného farmára a jeho manželky Marie Laroche, Germaine sa narodila v roku 1579 v obci Pibrac neďaleko Toulouse.
Image illustrative de l'article Germaine de Pibrac

Jedného dňa v roku 1601 ju jej otec našiel mŕtvu v prístrešku, kde bola nútená spať. Mala 22 rokov. Bola pochovaná v kostole Pibrac a po čase zabudli na jej existenciu.
Mala scrofula (tuberkulárna lymfadenopatia) a mala atrofickú ruku. Jej matka zomrela, keď bola ešte veľmi mladá. Následne sa jej otec znova oženil z manželkou, ktorá ju vystavila všetkým poníženiam a zlému zaobchádzaniu. Germaine(žermen) vyhnala z domu do kôlne, ďaleko od rodinného života.
Germaine presvedčila svojho otca aby ju poslal ako pastierku stáda oviec do voľnej prírody.Kde sa mohla modlievať sv.Ruženec a tak nachádzala útechu v modlitbe.Chodievala každý deň na sv.Omšu a delila sa s chudobnými aj o to málo chleba čo dostávala.
Zasadila svoju praslicu do zeme a praslica držala ovce po kope; nikdy sa jej ovca nestratrila a nikdy vlci, hoci početní v regióne v tom čase, neútočili na stádo.
Cestou do kostola, musela prejsť cez veľký potok. Jedného dňa, keď bol potok v povodni, sedliaci, ktorí ju videli, ako sa chystá prejsť potok,robili si posmešky. Voda sa pred ňou otvorila a ona ju prekročila bez toho, aby si dokonca namočila šaty.
Jedného dňa ju jej macocha obvinila z krádeže chleba. Chystala sa ju zbiť, a to aj napriek naliehaniu susedov, ktorí ju chceli zadržať.
Résultat de recherche d'images pour

Keď ju už už chcela udrieť otvorila sa jej zástera, namiesto chleba sa z nej vysypali ruže. Jej otec sa potom spamätal a poriadne to ním otriaslo, zakázal manželke ubližovať Germaine a požiadala ju, aby sa vrátila do domu,a na posteľ, ktorú opustila. Odmietla. Takýto zázrak je zaznamenaný aj v prípade Maďarska sv. Alžbety a Portugalska sv. Alžbety.
V noci jej smrti sa hovorí, že dvaja veriaci po tmavej ceste do Pibracu videli dve mladé dievčatá oblečené v bielom v smerovali do domu Laurenta Cousina. Nasledujúce ráno, keď pokračovali vo svojej ceste, videli tri dievčatá.Prostredné malo veniec z kvetov.

V roku 1644, keď sa hrobár pri kopani jamy, narazil na pohrebné telo, ktorého sviežosť ho prekvapila. Aj kvety, ktoré mŕtva žena držala, boli sotva vyblednuté.Z deformácie jej ruky a z gangliónov na krku bola Germaine Cousin identifikovaná. Potom bolo jej telo uložené v olovenskej rakve, ktorú ponúkol farník uzdravený príhovorom svätej uložená v sakristii, kde zostala opäť zabudnutá ďalších šestnásť rokov.
22. septembra 1661 prišiel do Pibraku generálny vikár arcibiskupa v Toulouse Jean Dufour. Bol prekvapený, že táto truhlica zostala v sakristii, a po otvorení zistil, že svätá vždy prezentovala ten istý stav sviežosti. Kopal tam, kde bolo telo nájdené, a všetci mŕtvi pochovaní na tom istom mieste boli len skelety. Otrasený týmto zázrakom generálny vikár požiadal o otvorenie procesu kanonizácie Germaine v roku 1700.
Jej telo stále prechádza mnohými puťami miest i dedín sprevádzanými niekoľkými zázrakmi.
Canonizácia
Germaine bola beautifikovaná Piusom IX 7. mája 1854, neskôr bol kanonizovaná v roku 1867. V Pibracu bola v roku 1901 postavená na jej počesť bazilika.

Rodisko Germaine Cousina stále existuje. Nachádza sa asi 2 km od obce Pibrac. Nedávno obnovený, môžeme ho navštíviť.

Pravdy,ktoré nevidíme

2. dubna 2014 v 9:41 | Ludmila

Moja prvá láska

7. srpna 2013 v 11:35 | Ludmila

Moja prvá láska

Ako študent som sa zoznámil s Jankou, s dievčaťom, ktoré chodilo do tej istej školy ako ja. Keďže škola bola vzdialená od môjho bydliska, veľa času som trávil na internáte, takže bolo aj viac možností na schôdzky s Jankou. Počiatočné priateľstvo prerástlo neskôr do veľkej lásky, čo nám obom prospievalo v učení. Asi aj preto nám študentský čas veľmi rýchlo ubiehal. Po dvoch rokoch prišlo ťažké lúčenie. Ja som musel nastúpiť základnú vojenskú službu a načas sa s milovanou Jankou rozlúčiť.

Balíček keksov

27. září 2012 v 11:21 | Ludmila


Istá slečna čakala na letisku na lietadlo. Keďže jej let mal meškanie, rozhodla sa, že si na skrátenie času kúpi nejakú knihu. Ku knihe si kúpila aj balíček keksov, pohodlne sa usadila a začala čítať.
Na vedľajšie sedadlo si...
po chvíli prisadol neznámy muž. Otvoril si časopis a začítal sa doň. Keď si ona vzala z balíčka prvý keks, muž si na jej veľké prekvapenie bez jediného slova tiež zobral jeden. Cítila sa pobúrená jeho správaním, ale nepovedala nič, mysliac si: "To je ale drzosť!"
Zakaždým, keď si ona vzala keks, muž urobil to isté. Popudzovalo ju to čím ďalej, tým viac, ale nechcela robiť scény.
Keď už zostával len posledný keks, pomyslela si: "Hádam sa neopováži...?" A muž si s úsmevom vzal posledný keks, rozlomil ho na polovicu a jednu jej podal.
Tak to už bolo priveľa. Urazene zavrela knihu, zobrala si veci a odišla do nástupnej haly. Keď sa konečne usadila v lietadle a otvorila svoju tašku, aby si vybrala knihu a pokračovala v čítaní, na svoje obrovské prekvapenie v nej objavila balíček s keksami. Nerozbalený a nedotknutý!
Ako veľmi sa zahanbila... Úplne zabudla, že si svoj balíček s keksami nechala v taške! Nechápala, ako sa mohla tak zmýliť...
Ten muž na letisku sa s ňou podelil s keksami bez problémov, bez námietok, bez akéhokoľvek vysvetľovania... a ona si pritom rozčúlene myslela, že jej drzo berie keksy; a teraz už nemá žiadnu možnosť, aby mu to vysvetlila, alebo sa mu aspoň ospravedlnila.

V živote človeka sú veci, ktoré sa už nedajú vrátiť späť. Kameň, keď sme ho už hodili; slovo, keď sme ho vyslovili; príležitosť, ktorú sme prepásli; čas, ktorý uplynul. Stojí to vôbec za to, aby sme zatemnili svojho ducha hnevom kvôli banalitám ako je napríklad pár keksov? Ako často vo svojej domýšľavosti odsudzujeme iných za veci, ktoré sme im neprávom pripísali?

Obrazy padali.....

23. října 2011 v 10:52 | Ludmila
15.04.2009 11:13 - Zvláštne príbehy - trvalý odkaz

Obrazy Padali

Bratov duch sa s nami začal lúčiť dva mesiace pre smrťou.


V septmbri 2007 sme boli s Geom na Slovensku a na Morave.V Nosiciach som pozývala môjho brata Milana aby nás prišiel knám navštíviť,lebo my s me k nim mali zákaz vstupu.Moja švagrinká sa hnevá nacelú rodinu pre majetky chce od nás stotisíc za náš dom,ktorý ona chcela dediť,ale jej cvakli zuby na prázdno.Brat prišiel za tie dva rtýždne čo sme tam boli viac krát.Porozprávali sme sa a urobila som si z neho fotky.Brat mi pripadal veľmi unavený,smutný,zamyslený,nič si nechcel vziať ani na jedlo ani na pitie.Očividne mu robilo jedinú radosť pobyť si medzi nami a trochu sa porozprávať .Bol "Kardiak"mal už asi 4 infarkty za sebou a jeho žena ho prinútila pracovať.Robil v Kauflande veľkom obchode.Kedˇmal službu musel tam byť aj 17 hodín. Bolo to na neho stašne veľa.No jeho žienka mlela vždy peniaze čem,peniaze čem!!!!Brat nemal iného východiska len roiť.Kedˇsme ho volali k telefonu a vzala to jeho žena a kedˇspoznala hlas niekoho z rodiny tak to hnedˇpoložila a brata nám nedala.Robievala to aj mne hoci som volala z Francie.Potom sa Milanovi vysmievala "som to položila chachacha!" To som už ale odbočila.Teda k príbehu.Stalo sa.že nám odpadol obrázok zo steny v izbe u môjho syna kde s me spávali s Geom.Čo sa má stať,čo to môže znamenať ? Pýtala sa nevesta Vierka.Vravím ale nič.Hoci som si myslela,že obrazy len tak pre nič nepadajú zo steny.Potom sme išli k dcéruške Majke na Moravu.Tam sa nám stalo,že veľký obraz spadol zo steny a vnučka Darka vravela,že jej už tiež spadol obaz zo steny .Myslela som si,že to neni moc dobé znamenie,ale na nič zlé som ani nepomyslela vlastne myslela som,na stratu,ale nevedela som si to vysvetliť.Mala som skoro každú noc sny o bratovi a rodine,ale nevedela som si ich vyložiť,no predsa sa mi stávalo,že som myslela na stratu blízkeho človeka a na veľkú bolesť.Prišli sme sem do Perpignanu a jedno poobedie som bola sama tu pripočítači a v kuchyni sa stal buchot.Idem pozrieť a tam vidím ,že latka čo držala korenničky v poličke sa odtrhla koreničky spadli na zem a niektoré sa rozbili.To som už vedela,že ma čaká zlá novina a stála som ohúrená neschopná pohybu nad tými spadnutými koreničkami ."Bože môj zmiluj sa nad nami!" Opakovala som si v duchu dokola.
Za dobrú chvíľu mi prezváňal telefon.To bol syn.Telefonujem mu a on mi vravel Milan odpadol a je v kome a je už prakticky mrtvý nemoli ho rozobať až v nemocnici naskočil ale je stále v kome.A tak za tridni presne na Dušičky na sviatok Všetkých Svätých brat Milan zomrel.Tak sa s nami lúčila jeho duša ešte kedˇžil.Odpočinutie večné daj mu Pane,a svetlo večné nech mu svieti nech odpočíva v pokoji až na veky amen.

Príhoda mladíka na zastávke.

12. října 2011 v 18:41 | Ludmila
22.07.2009 11:07 - Adopcie 1 - trvalý odkaz

Najveselšia a najvtipnejšia príhoda mladíka na zastávke.




Zhruba pred polrokom, aj viac sme sa so spolužiakmi chystali do mesta, ja nastupujem na "mojej" zastávke sám. Je to na obrovskom sídlisku, stáva tam zvyčajne tak 5 ľudí, nie je to až tak frekventovaná zastávka.
tak som tam postával, a na zastávku prišiel taký rómsy pár s kočíkom, od pohľadu takí normálnejší rómovia, slušne oblečení....

Dve otázky

12. října 2011 v 18:36 | Ludmila

Dve otázky


Život 44 / 1995 str. 31
Len čo sa mi dostane do rúk časopis Život, najskôr si prečítam Psychotronickú poradňu a potom neuveriteľné príhody.

Veľmi zaujímavý príbeh

12. října 2011 v 18:34 | Ludmila
28.06.2009 10:49 - Adopcie 1 - trvalý odkaz

Veľmi zaujímavý príbeh


Lide Lide Graphics
Dostala som mailom:
Existuje jeden veľmi zaujímavý príbeh o tom, ako sa spolu stretli pocity a kvality človeka.

Moje bláznivé zaľúbenie

12. října 2011 v 18:32 | Ludmila
27.06.2009 14:45 - Adopcie 1 - trvalý odkaz

Moje prvé bláznivé zaľúbenie a moja pravá láska.


Lide Lide Graphics



Ešte ak žiačka 8.triedy základky som sa zaľúvila do mládenca podľa mňa v tom čase nanj naj krajšieho na svete.Žiak 9.triedy krásny vysoký štíhly blonďák.Vlasy mu robili v predu ruličku a jemne padali na čelo a veľmi skrášľovali a zjemňovali jeho tár a hľboké modré okále.Lorňovala som ho a priamo hltala očami tajne vždy keď sa mala možnosť ho setnúť.Nikto ani netušil čo sa vo mne odohrávalo pri tých krátkych chvíľach,keď som mala možnosť ho stretnúť a ho obdivovať.

Moja prvá láska

12. října 2011 v 18:28 | Ludmila

Moja prvá láska

Ako študent som sa zoznámil s Jankou, s dievčaťom, ktoré chodilo do tej istej školy ako ja. Keďže škola bola vzdialená od môjho bydliska, veľa času som trávil na internáte, takže bolo aj viac možností na schôdzky s Jankou. Počiatočné priateľstvo prerástlo neskôr do veľkej lásky, čo nám obom prospievalo v učení. Asi aj preto nám študentský čas veľmi rýchlo ubiehal. Po dvoch rokoch prišlo ťažké lúčenie. Ja som musel nastúpiť základnú vojenskú službu a načas sa s milovanou Jankou rozlúčiť.

Odpúšťanie

12. října 2011 v 18:05 | Ludmila
20.04.2009 16:11 - Adopcie 1 - trvalý odkaz

Odpúšťanie




Dnešný deň platí včerajšia mantra s prídavkom[:Na svet hľadím s láskou a pochopením.Všetky zážitky vystavujem lúčom lásky.Som láska .Som ochotná mať sa rada byť so sebou spokojná.S láskou hľadím na svoje okolie. :]
Aby sme boli naozaj so sebou spokojní musíme vedieť odpúšťať a milovať.Každá nervozita,strach alebo iné negatívne pocity a negatívne myšlienky spôsobujú v nás disharmóniu,nekľud,nepokoj a nespokojnosť samých so sebou.Ak by sme niekomu nevedelii niečo odpustiť okamžite sa to prejaví na našej pohode.Odpúšťanie sa dá naučiť.Aj láske sa dá naučiť.Najťažšie je naučiť sa mať rád sám seba a odpustiť sám sebe
Keď máme šťastie dozvedieť sa o tejto knihe v mladosti ide nám to ľahšie a rýchlejšie.No i tak je to práca na celý život.Ak nám ublížili naši rodičia,odpúšťanie je dosť ťažké,ale je ľahšie ako keď si máme odpustiť sami sebe.

Zvláštny príbeh

5. října 2011 v 10:57 | Ludmila

Zvláštny príbeh





22.01.2010



Počas môjho pôsobenia na recepcii som bol svedkom mnohých kurióznych príbehov. Vždy uprostred septembra chodila do našich kúpeľov žena stredného veku. Všade chodila sama - na procedúry, do kaviarne, na prechádzky, do jedálne, skrátka všade. Bola veľmi pekná a pritom nešťastná žena. Keď bola u nás štvrtý krát, zdala sa mi nezvyčajne nervózna. Počas nočnej služby došla na recepciu a pýtala sa na pána, ktorý mal prísť. Vyliala mi všetok žiaľ, čo nosila vo svojom srdci. Neviem ako, ale zistila si, kedy má dotyčný pán prísť. Veľmi túžila po stretnutí s ním. Pravdu povediac jej príbeh ma zaujal. Povedal som jej, že už je u nás ubytovaný len pár izieb od nej. Veľmi ju to potešilo a odišla ako vo sne.



Pred vyše štyridsiatimi rokmi chodila s už spomínaným pánom na základnú a neskôr aj na strednú školu. Pochádzali z jednej dediny, poznali sa veľmi dobre. On po skončení školy emigroval do Ameriky a odvtedy sa nevideli. Oženil sa hneď po tridsiatke a narodil sa mu pekný a zdravý chlapec. Manželka mu po čase zomrela a všetka opatera o syna prešla na jeho plecia. Chlapec sa veľmi naviazal na otca a aj počas pobytu v kúpeľoch chodil všade so svojím otcom.

Spomienky

2. listopadu 2008 v 10:16 | Jolydka

Pred rokom presne 1.11.07 náhle zomrel môj mladší brat,mal 64 rokov a mal viaceré infakta.Jeho srdiečko sa občas zastavilo.Mal ženu fúriu,strááášne lakomú.Stále chcela len peniaze.Tak môjho brata vyhnala do roboty.Robil v obrovskom Kauflande a niekedy keď mal službu musel tam byť aj 17 hodín v kuse.Na chorého srdiečkára naozaj obrovská záťaž.


 
 

Reklama