Zvláštné príbehy

Svätá Germaine Cousin z Pibraku.

12. listopadu 2017 v 12:25 | Ludmila

Prekladala som to pom,ocou pomocou prekladača a ten je ešte nedokonalý tak tam mám chyby aj po úpravách.

Pred niekoľkými rokmi som bola na púti Do Lourdes cestou sme sa zastavili v Pibracu blízko Toulouse.Navštívili sme pútnické miesto Pibrac kde sa narodila,žila i zomrela sv.Germaine Cousine.
Dcéra Laurenta Cousina, skromného farmára a jeho manželky Marie Laroche, Germaine sa narodila v roku 1579 v obci Pibrac neďaleko Toulouse.
Image illustrative de l'article Germaine de Pibrac

Jedného dňa v roku 1601 ju jej otec našiel mŕtvu v prístrešku, kde bola nútená spať. Mala 22 rokov. Bola pochovaná v kostole Pibrac a po čase zabudli na jej existenciu.
Mala scrofula (tuberkulárna lymfadenopatia) a mala atrofickú ruku. Jej matka zomrela, keď bola ešte veľmi mladá. Následne sa jej otec znova oženil z manželkou, ktorá ju vystavila všetkým poníženiam a zlému zaobchádzaniu. Germaine(žermen) vyhnala z domu do kôlne, ďaleko od rodinného života.
Germaine presvedčila svojho otca aby ju poslal ako pastierku stáda oviec do voľnej prírody.Kde sa mohla modlievať sv.Ruženec a tak nachádzala útechu v modlitbe.Chodievala každý deň na sv.Omšu a delila sa s chudobnými aj o to málo chleba čo dostávala.
Zasadila svoju praslicu do zeme a praslica držala ovce po kope; nikdy sa jej ovca nestratrila a nikdy vlci, hoci početní v regióne v tom čase, neútočili na stádo.
Cestou do kostola, musela prejsť cez veľký potok. Jedného dňa, keď bol potok v povodni, sedliaci, ktorí ju videli, ako sa chystá prejsť potok,robili si posmešky. Voda sa pred ňou otvorila a ona ju prekročila bez toho, aby si dokonca namočila šaty.
Jedného dňa ju jej macocha obvinila z krádeže chleba. Chystala sa ju zbiť, a to aj napriek naliehaniu susedov, ktorí ju chceli zadržať.
Résultat de recherche d'images pour

Keď ju už už chcela udrieť otvorila sa jej zástera, namiesto chleba sa z nej vysypali ruže. Jej otec sa potom spamätal a poriadne to ním otriaslo, zakázal manželke ubližovať Germaine a požiadala ju, aby sa vrátila do domu,a na posteľ, ktorú opustila. Odmietla. Takýto zázrak je zaznamenaný aj v prípade Maďarska sv. Alžbety a Portugalska sv. Alžbety.
V noci jej smrti sa hovorí, že dvaja veriaci po tmavej ceste do Pibracu videli dve mladé dievčatá oblečené v bielom v smerovali do domu Laurenta Cousina. Nasledujúce ráno, keď pokračovali vo svojej ceste, videli tri dievčatá.Prostredné malo veniec z kvetov.

V roku 1644, keď sa hrobár pri kopani jamy, narazil na pohrebné telo, ktorého sviežosť ho prekvapila. Aj kvety, ktoré mŕtva žena držala, boli sotva vyblednuté.Z deformácie jej ruky a z gangliónov na krku bola Germaine Cousin identifikovaná. Potom bolo jej telo uložené v olovenskej rakve, ktorú ponúkol farník uzdravený príhovorom svätej uložená v sakristii, kde zostala opäť zabudnutá ďalších šestnásť rokov.
22. septembra 1661 prišiel do Pibraku generálny vikár arcibiskupa v Toulouse Jean Dufour. Bol prekvapený, že táto truhlica zostala v sakristii, a po otvorení zistil, že svätá vždy prezentovala ten istý stav sviežosti. Kopal tam, kde bolo telo nájdené, a všetci mŕtvi pochovaní na tom istom mieste boli len skelety. Otrasený týmto zázrakom generálny vikár požiadal o otvorenie procesu kanonizácie Germaine v roku 1700.
Jej telo stále prechádza mnohými puťami miest i dedín sprevádzanými niekoľkými zázrakmi.
Canonizácia
Germaine bola beautifikovaná Piusom IX 7. mája 1854, neskôr bol kanonizovaná v roku 1867. V Pibracu bola v roku 1901 postavená na jej počesť bazilika.

Rodisko Germaine Cousina stále existuje. Nachádza sa asi 2 km od obce Pibrac. Nedávno obnovený, môžeme ho navštíviť.

Pravdy,ktoré nevidíme

2. dubna 2014 v 9:41 | Ludmila

Moja prvá láska

7. srpna 2013 v 11:35 | Ludmila

Moja prvá láska

Ako študent som sa zoznámil s Jankou, s dievčaťom, ktoré chodilo do tej istej školy ako ja. Keďže škola bola vzdialená od môjho bydliska, veľa času som trávil na internáte, takže bolo aj viac možností na schôdzky s Jankou. Počiatočné priateľstvo prerástlo neskôr do veľkej lásky, čo nám obom prospievalo v učení. Asi aj preto nám študentský čas veľmi rýchlo ubiehal. Po dvoch rokoch prišlo ťažké lúčenie. Ja som musel nastúpiť základnú vojenskú službu a načas sa s milovanou Jankou rozlúčiť.

Balíček keksov

27. září 2012 v 11:21 | Ludmila


Istá slečna čakala na letisku na lietadlo. Keďže jej let mal meškanie, rozhodla sa, že si na skrátenie času kúpi nejakú knihu. Ku knihe si kúpila aj balíček keksov, pohodlne sa usadila a začala čítať.
Na vedľajšie sedadlo si...
po chvíli prisadol neznámy muž. Otvoril si časopis a začítal sa doň. Keď si ona vzala z balíčka prvý keks, muž si na jej veľké prekvapenie bez jediného slova tiež zobral jeden. Cítila sa pobúrená jeho správaním, ale nepovedala nič, mysliac si: "To je ale drzosť!"
Zakaždým, keď si ona vzala keks, muž urobil to isté. Popudzovalo ju to čím ďalej, tým viac, ale nechcela robiť scény.
Keď už zostával len posledný keks, pomyslela si: "Hádam sa neopováži...?" A muž si s úsmevom vzal posledný keks, rozlomil ho na polovicu a jednu jej podal.
Tak to už bolo priveľa. Urazene zavrela knihu, zobrala si veci a odišla do nástupnej haly. Keď sa konečne usadila v lietadle a otvorila svoju tašku, aby si vybrala knihu a pokračovala v čítaní, na svoje obrovské prekvapenie v nej objavila balíček s keksami. Nerozbalený a nedotknutý!
Ako veľmi sa zahanbila... Úplne zabudla, že si svoj balíček s keksami nechala v taške! Nechápala, ako sa mohla tak zmýliť...
Ten muž na letisku sa s ňou podelil s keksami bez problémov, bez námietok, bez akéhokoľvek vysvetľovania... a ona si pritom rozčúlene myslela, že jej drzo berie keksy; a teraz už nemá žiadnu možnosť, aby mu to vysvetlila, alebo sa mu aspoň ospravedlnila.

V živote človeka sú veci, ktoré sa už nedajú vrátiť späť. Kameň, keď sme ho už hodili; slovo, keď sme ho vyslovili; príležitosť, ktorú sme prepásli; čas, ktorý uplynul. Stojí to vôbec za to, aby sme zatemnili svojho ducha hnevom kvôli banalitám ako je napríklad pár keksov? Ako často vo svojej domýšľavosti odsudzujeme iných za veci, ktoré sme im neprávom pripísali?

Obrazy padali.....

23. října 2011 v 10:52 | Ludmila
15.04.2009 11:13 - Zvláštne príbehy - trvalý odkaz

Obrazy Padali

Bratov duch sa s nami začal lúčiť dva mesiace pre smrťou.


V septmbri 2007 sme boli s Geom na Slovensku a na Morave.V Nosiciach som pozývala môjho brata Milana aby nás prišiel knám navštíviť,lebo my s me k nim mali zákaz vstupu.Moja švagrinká sa hnevá nacelú rodinu pre majetky chce od nás stotisíc za náš dom,ktorý ona chcela dediť,ale jej cvakli zuby na prázdno.Brat prišiel za tie dva rtýždne čo sme tam boli viac krát.Porozprávali sme sa a urobila som si z neho fotky.Brat mi pripadal veľmi unavený,smutný,zamyslený,nič si nechcel vziať ani na jedlo ani na pitie.Očividne mu robilo jedinú radosť pobyť si medzi nami a trochu sa porozprávať .Bol "Kardiak"mal už asi 4 infarkty za sebou a jeho žena ho prinútila pracovať.Robil v Kauflande veľkom obchode.Kedˇmal službu musel tam byť aj 17 hodín. Bolo to na neho stašne veľa.No jeho žienka mlela vždy peniaze čem,peniaze čem!!!!Brat nemal iného východiska len roiť.Kedˇsme ho volali k telefonu a vzala to jeho žena a kedˇspoznala hlas niekoho z rodiny tak to hnedˇpoložila a brata nám nedala.Robievala to aj mne hoci som volala z Francie.Potom sa Milanovi vysmievala "som to položila chachacha!" To som už ale odbočila.Teda k príbehu.Stalo sa.že nám odpadol obrázok zo steny v izbe u môjho syna kde s me spávali s Geom.Čo sa má stať,čo to môže znamenať ? Pýtala sa nevesta Vierka.Vravím ale nič.Hoci som si myslela,že obrazy len tak pre nič nepadajú zo steny.Potom sme išli k dcéruške Majke na Moravu.Tam sa nám stalo,že veľký obraz spadol zo steny a vnučka Darka vravela,že jej už tiež spadol obaz zo steny .Myslela som si,že to neni moc dobé znamenie,ale na nič zlé som ani nepomyslela vlastne myslela som,na stratu,ale nevedela som si to vysvetliť.Mala som skoro každú noc sny o bratovi a rodine,ale nevedela som si ich vyložiť,no predsa sa mi stávalo,že som myslela na stratu blízkeho človeka a na veľkú bolesť.Prišli sme sem do Perpignanu a jedno poobedie som bola sama tu pripočítači a v kuchyni sa stal buchot.Idem pozrieť a tam vidím ,že latka čo držala korenničky v poličke sa odtrhla koreničky spadli na zem a niektoré sa rozbili.To som už vedela,že ma čaká zlá novina a stála som ohúrená neschopná pohybu nad tými spadnutými koreničkami ."Bože môj zmiluj sa nad nami!" Opakovala som si v duchu dokola.
Za dobrú chvíľu mi prezváňal telefon.To bol syn.Telefonujem mu a on mi vravel Milan odpadol a je v kome a je už prakticky mrtvý nemoli ho rozobať až v nemocnici naskočil ale je stále v kome.A tak za tridni presne na Dušičky na sviatok Všetkých Svätých brat Milan zomrel.Tak sa s nami lúčila jeho duša ešte kedˇžil.Odpočinutie večné daj mu Pane,a svetlo večné nech mu svieti nech odpočíva v pokoji až na veky amen.

Príhoda mladíka na zastávke.

12. října 2011 v 18:41 | Ludmila
22.07.2009 11:07 - Adopcie 1 - trvalý odkaz

Najveselšia a najvtipnejšia príhoda mladíka na zastávke.




Zhruba pred polrokom, aj viac sme sa so spolužiakmi chystali do mesta, ja nastupujem na "mojej" zastávke sám. Je to na obrovskom sídlisku, stáva tam zvyčajne tak 5 ľudí, nie je to až tak frekventovaná zastávka.
tak som tam postával, a na zastávku prišiel taký rómsy pár s kočíkom, od pohľadu takí normálnejší rómovia, slušne oblečení....

Dve otázky

12. října 2011 v 18:36 | Ludmila

Dve otázky


Život 44 / 1995 str. 31
Len čo sa mi dostane do rúk časopis Život, najskôr si prečítam Psychotronickú poradňu a potom neuveriteľné príhody.

Veľmi zaujímavý príbeh

12. října 2011 v 18:34 | Ludmila
28.06.2009 10:49 - Adopcie 1 - trvalý odkaz

Veľmi zaujímavý príbeh


Lide Lide Graphics
Dostala som mailom:
Existuje jeden veľmi zaujímavý príbeh o tom, ako sa spolu stretli pocity a kvality človeka.

Moje bláznivé zaľúbenie

12. října 2011 v 18:32 | Ludmila
27.06.2009 14:45 - Adopcie 1 - trvalý odkaz

Moje prvé bláznivé zaľúbenie a moja pravá láska.


Lide Lide Graphics



Ešte ak žiačka 8.triedy základky som sa zaľúvila do mládenca podľa mňa v tom čase nanj naj krajšieho na svete.Žiak 9.triedy krásny vysoký štíhly blonďák.Vlasy mu robili v predu ruličku a jemne padali na čelo a veľmi skrášľovali a zjemňovali jeho tár a hľboké modré okále.Lorňovala som ho a priamo hltala očami tajne vždy keď sa mala možnosť ho setnúť.Nikto ani netušil čo sa vo mne odohrávalo pri tých krátkych chvíľach,keď som mala možnosť ho stretnúť a ho obdivovať.

Moja prvá láska

12. října 2011 v 18:28 | Ludmila

Moja prvá láska

Ako študent som sa zoznámil s Jankou, s dievčaťom, ktoré chodilo do tej istej školy ako ja. Keďže škola bola vzdialená od môjho bydliska, veľa času som trávil na internáte, takže bolo aj viac možností na schôdzky s Jankou. Počiatočné priateľstvo prerástlo neskôr do veľkej lásky, čo nám obom prospievalo v učení. Asi aj preto nám študentský čas veľmi rýchlo ubiehal. Po dvoch rokoch prišlo ťažké lúčenie. Ja som musel nastúpiť základnú vojenskú službu a načas sa s milovanou Jankou rozlúčiť.

Odpúšťanie

12. října 2011 v 18:05 | Ludmila
20.04.2009 16:11 - Adopcie 1 - trvalý odkaz

Odpúšťanie




Dnešný deň platí včerajšia mantra s prídavkom[:Na svet hľadím s láskou a pochopením.Všetky zážitky vystavujem lúčom lásky.Som láska .Som ochotná mať sa rada byť so sebou spokojná.S láskou hľadím na svoje okolie. :]
Aby sme boli naozaj so sebou spokojní musíme vedieť odpúšťať a milovať.Každá nervozita,strach alebo iné negatívne pocity a negatívne myšlienky spôsobujú v nás disharmóniu,nekľud,nepokoj a nespokojnosť samých so sebou.Ak by sme niekomu nevedelii niečo odpustiť okamžite sa to prejaví na našej pohode.Odpúšťanie sa dá naučiť.Aj láske sa dá naučiť.Najťažšie je naučiť sa mať rád sám seba a odpustiť sám sebe
Keď máme šťastie dozvedieť sa o tejto knihe v mladosti ide nám to ľahšie a rýchlejšie.No i tak je to práca na celý život.Ak nám ublížili naši rodičia,odpúšťanie je dosť ťažké,ale je ľahšie ako keď si máme odpustiť sami sebe.

Zvláštny príbeh

5. října 2011 v 10:57 | Ludmila

Zvláštny príbeh





22.01.2010



Počas môjho pôsobenia na recepcii som bol svedkom mnohých kurióznych príbehov. Vždy uprostred septembra chodila do našich kúpeľov žena stredného veku. Všade chodila sama - na procedúry, do kaviarne, na prechádzky, do jedálne, skrátka všade. Bola veľmi pekná a pritom nešťastná žena. Keď bola u nás štvrtý krát, zdala sa mi nezvyčajne nervózna. Počas nočnej služby došla na recepciu a pýtala sa na pána, ktorý mal prísť. Vyliala mi všetok žiaľ, čo nosila vo svojom srdci. Neviem ako, ale zistila si, kedy má dotyčný pán prísť. Veľmi túžila po stretnutí s ním. Pravdu povediac jej príbeh ma zaujal. Povedal som jej, že už je u nás ubytovaný len pár izieb od nej. Veľmi ju to potešilo a odišla ako vo sne.



Pred vyše štyridsiatimi rokmi chodila s už spomínaným pánom na základnú a neskôr aj na strednú školu. Pochádzali z jednej dediny, poznali sa veľmi dobre. On po skončení školy emigroval do Ameriky a odvtedy sa nevideli. Oženil sa hneď po tridsiatke a narodil sa mu pekný a zdravý chlapec. Manželka mu po čase zomrela a všetka opatera o syna prešla na jeho plecia. Chlapec sa veľmi naviazal na otca a aj počas pobytu v kúpeľoch chodil všade so svojím otcom.

Spomienky

2. listopadu 2008 v 10:16 | Jolydka

Pred rokom presne 1.11.07 náhle zomrel môj mladší brat,mal 64 rokov a mal viaceré infakta.Jeho srdiečko sa občas zastavilo.Mal ženu fúriu,strááášne lakomú.Stále chcela len peniaze.Tak môjho brata vyhnala do roboty.Robil v obrovskom Kauflande a niekedy keď mal službu musel tam byť aj 17 hodín v kuse.Na chorého srdiečkára naozaj obrovská záťaž.


 
 

Reklama