Srpen 2018

Odpúšťam každému,kto potrebuje moje odpustenie.

12. srpna 2018 v 12:59 | Ludmila |  Zvláštné príbehy
https://www.facebook.com/profile.php?id=1

VIETE ŽE ODPUSTENIE UZDRAVUJE? POKRAČOVANIE

Ak odpustíme druhým, potom tento náš akt má vplyv na druhých a skôr či neskôr oni odpustia nám.

Mnohokrát sa ľudia zriekajú svojej zodpovednosti odpustiť: "To nie je môj problém. Nemám, čo odpustiť." Ak máme však nejaký problém, je zrejmé, že je tu niečo, čo by sme mali odpustiť. Každý, kto čelí nejakým problémom, má potrebu odpustiť. Každý, kto sa nachádza v nepríjemnej situácií musí odpustiť. Kedykoľvek máme čo dočinenia s bolesťou, nedostatkom toho či onoho, nepríjemnosťami akéhokoľvek druhu, jen nutné, aby sme odpustili. Jedno príslovie znie: "Ten, ktorý nie je schopný odpustiť, ničí most, cez ktorý musí prejsť." Ak sa nemení naša situácia k lepšiemu, je načase, aby sme odpustili. Často sa daný stav nemení do tej doby, než daný človek druhým odpustí.

Mladý pár sa dlho snažil adoptovať dieťa. Boli to mladí, šťastní a inteligentní ľudia; napriek tomu im príslušné agentúry neboli schopné pomôcť. Jedného dňa sa manželka dozvedela, že ak je nám odopierané nejaké dobro, potom to vypovedá o tom, že by sme mali odpustiť. Keď si denne v duchu opakovala: "
Odpúšťam každému, kto potrebuje moje odpustenie," spomenula si na staré pocity závisti, nepriateľstva, nepríjemné zážitky. Každému človeku vyslala slová: " Odpúšťam ti." V jej mysli zavládol pokoj.

Neskôr sa dozvedela o novej agentúre. Kontaktovala ju a výsledkom bola adopcia roztomilého dieťatka. Odpustenie je schopné z cesty odstrániť všetko, čo nám bráni v prístupe k dobrým veciam. Táto "matka" to potvrdila.

Keď sa opakuje stále jeden problém

Často sa jeden problém opakuje do tej doby, než odpustíme. Ďalšia žena v domácnosti čelila problému, ktorého pôvod sa snažila pochopiť. Jej predchádzajúce manželstvo skončilo úradným úmrtím jej mladého manžela. Behom druhého manželstva, ktoré nasledovalo, si čoskoro uvedomila, že čelí rovnakým problémom ako vo svojom prvom manželstve ak keď žila v inom meste a s inými ľuďmi.

Jej hlavným problémom bola jej svokra, ktorá nebola ochotná ju prijať; neustále zasahovala do chodu jej domácnosti a snažila sa jej manžela ovládať. Jedného dňa sa táto žena začala modliť: "Otče, čo je príčinou tejto situácie?" Na myseľ jej prišla myšlienka: "Mala si problémy so svojou prvou svokrou. Aj ona sa snažila vraziť klín medzi teba a tvojho manžela. Nikdy si jej neodpustila. To je dôvod, prečo čelíš opäť tomu istému problému."

Uľavilo sa jej, že na svoje problémy našla odpoveď a denne vysielala svojej prvej svokre tieto slová: "Odpúšťam ti. Všetko, čo medzi nami stále je, je preč." Rovnaké slová adresovala aj svojej terajšej svokre. Jej situácia sa potom začala postupne zlepšovať.

Jeden duchovný prehlásil, že keby Ježiš na kríži nepovedal: "Otče, odpusti im, lebo nevedia čo činia," nedošlo by k Jeho vzkrieseniu. Ten, ktorý odpustí, získava nad danou situáciou kontrolu. Situácia sa začne meniť. Odpustenie je magnetická sila priťahujúca k sebe dobro.

Účinný liek



Odpúšťať musíme nie len druhým, ale aj sami sebe. Sebeodsudzovanie vedie k nechceným zmenám týkajúcich sa zdravia, aj našich financií. Niekedy máme pocit, že nám život nedoprial to, na čo máme právo, ale dal nám nešťastné detstvo, úmrtie rodiča či nedostatok vecí materiálneho rázu. Niekedy viníme za svoje problémy Boha namiesto toho, aby sme si uvedomili, že za svoje problémy si môžeme sami.

Kansaský podnikateľ Charles Fillmore popísal liek, ktorému vďačí za svoje uzdravenie, následovne:

"Každému z nás sa ponúka následovný liek na každú chorobu: Vyhraďte si každú noc polhodinu na to, aby ste odpustili každému, ku komu cítite antipatie. Ak sa bojíte nejakého zvieraťa, vyšlite mu pocity lásky. Ak ste niekoho obvinili z toho či onoho, ak ste o niekom nehovorili dobre, ak ste niekoho kritizovali, v duchu ho požiadajte o odpustenie. Ak s niekým nevychádzate, urobte všetko pre to, aby ste tento vzťah zlepšili. Uvedomte si, že všetci ľudia sú v podstate dušami, a vyšlite im svoju lásku. Žiadnu noc nezaspávajte s pocitom, že máte nejakého nepriateľa. V duchu niekoľkokrát opakujte:

"Odpúšťam každému, kto potrebuje moje odpustenie. Boh je láska a bolo mi odpustené. Božia láska je schopná vyriešiť všetky moje problémy. S vedomím tejto skutočnosti sa nemusím ničoho obávať."

Ako už bolo povedané, naše slová môžu spôsobiť, že nám druhí odpustia. Žena v domácnosti mala pod každou pažou nádor. Mala strach navštíviť svojho lekára, uvedomujúc si, že by jej mohli oznámiť nevyliečiteľnú diagnózu. To tej doby, než sa dozvedela o liečivej moci odpustenia, mal pocit, že jej modlitby nie sú
vypočuté. K ničomu dramatickému, čo sa jej zdravotného stavu týka, nedošlo ani potom, čo druhým každý večer odpustila. Ku zmene došlo až potom, ako v duchu druhých požiadala, aby je odpustili. Nádory sa začali postupne zmenšovať až nakoniec celkom zmizli.

Ak chcete, aby vám druhí odpustili, použite tieto slová: "Odpustili mi všetci tí, ktorí majú potrebu, aby mi odpustili." Môžete si byť istý tým, že: Odpustenie lieči všetky choroby. Odpustenie robí slabých silnými. Odpustenie mení zbabelcov na odvážnych mužov a ženy. Odpustenie nás činí múdrymi. Vďaka odpusteniu sa smutní ľudia stávajú šťastnými. Odpustenie je schopné odstrániť čokoľvek, čo stojí medzi vami a vašim dobrom.

Veľmi pekne vysvetlené odpustenie (zdroj internet):

Častokrát si myslíme, že nedokážeme odpustiť, lebo k tomu človeku necítime hneď lásku a nesprávame sa k nemu milo. Nechápeme rozdiel medzi dôverou a odpustením. Je dôležité vedieť, čo je a čo nie je odpustenie. Odpustenie je:
vedomé rozhodnutie, ktoré robím svojou vôľou (nie citmi), aby som umožnil Ježišovi odstrániť zranenie (strach, horkosť, vzburu, nenávisť...) z môjho srdca, ktoré sa tam dostalo ako následok činnosti toho, komu som sa rozhodol odpustiť.
Vzdávam svojho práva na odplatu za hriechy spáchané na mne a dovoľujem Bohu byť sudcom v tejto veci.
Je to proces pozostávajúci z troch úrovní: verbálnej, emocionálnej a odpustenie srdcom.


Odpustenie neznamená, že:
musíme poprieť svoje zranenia a hnev (môžeme sa hnevať a pritom môžeme odpustiť; ak sa hneváme, ale rozhodli sme sa odpustiť, znamená to, že proces odpustenia u nás ešte nie je dokončený, ale sa už začal), musíme pracovať na zmene našich pocitov (nútiť sa milovať). Ak je zranenie veľké, nie je v ľudských silách zmeniť pocity. Je to proces a sám Boh bude pracovať na našich emóciách.
Ak sme sa rozhodli odpustiť, priznáme, že vinník konal správne v tom, čo urobil (situáciu musíme hodnotiť objektívne a podľa pravdy),vinník nie je vykazateľný (nie je povinný napríklad nahradiť škodu), musíme zabudnúť na to, čo mi urobil (ale pri spomienke na to už necítime bolesť), tomu človekovi musíme znova dôverovať, ospravedlňujeme jeho čin.
Odpustenie je naozaj proces a jeho dĺžka často závisí od veľkosti zranenia. Je však dôležité tento proces naštartovať, a to rozhodnutím nebrať spravodlivosť do vlastných rúk (nepomstiť sa) a verbálnym vyjadrením tohto rozhodnutia. Ak sa budeme modliť za tých, ktorí nám ublížili a žehnať im, Boh bude uzdravovať naše emócie a s Jeho pomocou bude tento proces dokončený tým, že dokážeme odpustiť z celého srdca, ba čo viac, umožníme Bohu, aby konal v ich životoch, čím sa naozaj môžeme dočkať dňa, kedy nás sami prídu poprosiť o odpustenie.
Proces odpustenia je ukončený keď:
nemáme silnú emocionálnu reakciu pri stretnutí s človekom, ktorý nás
zranil,
neprehrávame si stále v mysli, čo mu povieme, urobíme, keď ho stretneme,
nerozmýšľame, nepredstavujeme si, ako by sme mu mohli uškodiť,
môžeme mu úprimne žehnať, vieme sa úprimne tešiť z dobier pre tohto človeka,
nemáme pocit, že ten človek je nám niečo dlžný.
Pri odpúšťaní buďme konkrétni (pomenujme osobu, ktorá nás zranila, kedy a akým spôsobom k zraneniu došlo, čo sme pritom prežívali) a vzdajme sa toho, že sa ten človek zmení. To je vec jeho a Boha. Majme na zreteli, že zodpovednosť za naše zranenie nesie on, ale zodpovednosť z neodpustenia tomuto človeku nesieme my.