Moja prvá láska

7. srpna 2013 v 11:35 | Ludmila |  Zvláštné príbehy

Moja prvá láska

Ako študent som sa zoznámil s Jankou, s dievčaťom, ktoré chodilo do tej istej školy ako ja. Keďže škola bola vzdialená od môjho bydliska, veľa času som trávil na internáte, takže bolo aj viac možností na schôdzky s Jankou. Počiatočné priateľstvo prerástlo neskôr do veľkej lásky, čo nám obom prospievalo v učení. Asi aj preto nám študentský čas veľmi rýchlo ubiehal. Po dvoch rokoch prišlo ťažké lúčenie. Ja som musel nastúpiť základnú vojenskú službu a načas sa s milovanou Jankou rozlúčiť.

Na prvú dovolenku som sa dostal až po roku vojenskej služby. Bolo to v októbri a tak na stretnutie s Jankou som sa nesmierne tešil. Napísal som jej, ktorým spojom prídem, aby ma čakala na stanici. Keď som vystúpil z vlaku Janku som na nástupišti nikde nevidel. Veľké očakávanie vystriedalo sklamanie a pochybnosti. "Čo sa asi stalo? Prečo ma nečaká?" - vírilo mi hlavou. Zrazu som na nástupišti, medzi pár čakajúcimi, zbadal nejakú bacuľku, no bolo mi jasné, že toto nemôže byť Janka. Ako som sa však ku nej približoval, tak som zistil, že je to ona...
A bola tehotná!
Keď som prišiel ku nej bol som celý zmeravený a nedokázal som dostať zo seba ani slovo.
Cestou ku nej domov naša konverzácia viazla na bode mrazu. Ak sme o niečom hovorili - tak hádam len o počasí...Prišli sme k jej rodičom, ktorí ma srdečne privítali, pohostili, no zároveň začali hovoriť o našej svadbe s Jankou. Asi až to ma prebralo zo šoku a konečne som sa zmohol na slovo: "Vidím, že Janka čaká čoskoro dieťa a ja s tým nič nemám! To dieťa nebude moje..."
V tej chvíli som sa dozvedel ďalšie nové skutočnosti. Jankini rodičia neboli jej vlastní, ale adoptívni . Vychovali ju od malička s láskou a starali sa o ňu ako o vlastnú. Moja veta im evidentne spôsobila veľké sklamanie a riešili to dosť impulzívne - až kruto. Janku vykázali z domu. Musela odísť skôr ako ja...
Tak skončila moja veľká láska.
Keď som sa vrátil domov, nemal som nikde miesta, bol som tým čo sa stalo veľmi sklamaný. V krátkom čase sa však potvrdila stará pravda, ktorá hovorí že čas všetko vylieči.
Na vianočné sviatky som išiel na návštevu ku svojej sestre , do susednej dediny, kde bola práve Štefanská zábava. S kamarátmi som tam zašiel pozrieť a čuduj sa svete - spoznal som tam pravú lásku. Tú som si už potom lepšie strážil. Po roku známosti, sme v októbri mali svadbu a v tomto roku oslávime päťdesiate výročie sobáša.
Občas si spomínam aký osud postihol moju prvú lásku Janku. Každému z nás sa občas v živote prihodí čosi nemilé. Nejaká tá chybička sa pritrafí a preto by sme sa mali riadiť podľa starého, dobrého pravidla: Tri vlastnosti v srdci maj - Miluj, trp a odpúšťaj.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama